•• Bisfenol A ••
Bisfenol A (BPA) je endokrinný disruptor, ktorý je dnes predmetom najväčším polemík na vedeckej, regulačnej i politickej úrovni. Dôvodom je skutočnosť, že sa vyskytuje skoro všade a jeho ekonomický význam pre chemický priemysel je nesmierny, ale na druhej strane sú jeho negatívne účinky na ľudské zdravie už dávnejšie identifikované a endokrinológovia o nich nemajú najmenšie pochybnosti. Chemický priemysel sa oň začal zaujímať od päťdesiatych rokov minulého storočia z dôvodu jednoduchosti jeho štruktúry a fyzikálno-chemických vlastností, ktoré z neho urobili vyhľadávanú zložku v syntéze pevných plastických hmôt. Podľa údajov priemyslu sa ho každoročne syntetizuje viac ako 3 milióny ton a jeho využívanie je veľmi rôznorodé: nájdeme ho v potravinárskych obaloch, v niektorých kontaktných šošovkách, v pokladničných blokoch, v zubných amalgámoch atď... Nie je to ale inertná látka a má schopnosť „migrovať“ do okolitého prostredia. Do roku 1996 boli toxikologické testy bisfenolu A na hlodavcoch vždy vykonávané na pomerne veľkých dávkach a na ich základe americké orgány stanovili jeho DAD: 50 mikrogramov na kilo telesnej váhy denne. V roku 1996 ale významný americký endokrinológ Fréderick vom Saal experimentálne náhodou zistil, že dávka BPA 25 tisíc krát menšia ako dovtedy najmenšie študované množstvo bola schopná poškodiť rozmnožovací systém myších samcov ak ich matka bola tejto dávke vystavená iba počas niekoľkých dní gravidity. Znamená to, že vystavenie hlodavcov koncentrácii na úrovni zlomku milióntiny gramu BPA za deň a na kilo telesnej hmotnosti má významné biologické dôsledky. Toto sú už dávky, ktorým je vystavená väčšina ľudských bytostí. Tieto poznatky boli následne potvrdené celým radom ďalších štúdií, i keď na druhej strane dávali chemické firmy a ich lobistické organizácie vypracovať iné štúdie, ktoré dospievali k opačnému záveru. Podľa posúdenia existujúcej vedeckej literatúry Frederick vom Saal zistil, že kým 90% štúdií (94 zo 115) financovaných z verejných zdrojov preukázali významný negatívny vplyv veľmi nízkych dávok BPA na ľudské zdravie, žiadna zo štúdií sponzorizovaných priemyslom to nepotvrdila!
Napriek veľkému úsiliu lobistov „vzbudiť pochybnosť“ ohľadom účinku veľmi nízkych dávok BPA, politici a regulačné úrady, postavení pred svoju vlastnú zodpovednosť, sú chtiac-nechtiac nútení konať. Prvou krajinou, ktorá prijala konkrétne opatrenia bola Kanada, ktorá zakázala používanie bisfenolu A pre dojčenské fľaše ešte v roku 2008, v roku 2010 uzákonilo ten istý zákaz Francúzsko a v roku 2011 i Európska únia. Dňa 13. decembra 2012 prijal francúzsky Senát v 2. čítaní zákon, ktorý obmedzuje v tejto krajine používanie Bisfenolu A (BPA) v aplikáciách určených na priamy kontakt s potravinami. Predtým, 28.11.2012 bol tento právny text prijatý francúzskym Národným zhromaždením, potom ako ho schválila francúzska vláda. Počínajúc prvým dňom mesiaca nasledujúceho po jeho uverejnení v zbierke zákonov (15. deň po jeho schválení Senátom) bola zakázaná výroba, dovoz, vývoz a uvádzanie na trh akéhokoľvek obalu, alebo nádoby obsahujúcich BPA a určených na priamy kontakt s potravinami a nápojmi pre dojčatá a malé deti. Od 1. januára 2015 sa tento zákaz rozšíri na všetky obaly a nádoby prichádzajúcich do priameho kontaktu s potravinami (teda už nie iba tie, ktoré sú priamo určené pre deti).
Napriek tomuto vývoju, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) stále odmieta, v súlade so stanoviskom priemyslu, negatívny vplyv extrémne nízkych dávok BPA a obhajuje dnešnú „Dennú akceptovateľnú dávku“ t.j. koncept, ktorý v prípade endokrinných disruptorov nemá podľa endokrinológov žiadne opodstatnenie.